V pondelok (26.1.) som sa vybrala na výlet do Španielska. Let prebehol v poriadku, viacmenej. Leteli sme do Girony z Bratislavy. Kedže sme prišli pomerne neskoro, tak sme večer len zašli na večeru a prešli sa po meste. Naplanovali sme si priebežne vylety. V utorok sme šli na pláž D´Aro, čo bolo asi hodinu a pol autobusom. Vyrazili sme o 10:40 . Ked sme dorazili bolo to tam pomerne opustene, kedže nie je sezonna. Väčšinou sa tam niečo prerabalo, alebo skrášľovalo. Počasie nám vyšlo super. Bolo krásne slnečno, takže sme si hned mohli dať dole zimné bundy. PRechádzali sme sa po pobreži, po vybudovaných chodníkoch, ktoré sú vybudované na skalach. Je tam krásny výhľad na more aj celé okolie. Šli sme tak asi 40 minút, kým sme sa nedostali k bodu, kde chodník končil, resp. bol uzavretý z dôvodu rekonštrukcie. Kedže sme nenašli iný spôsob ako ísť dalej, vratili sme sa na promenádu. Boli sme už pomerne hladní, tak mse chceli navštiviť reštauraciu. Otvorené boli až dve! Jedna maximálne drahá a v druhej nič nevarili :D . Tak sme si len dali pivo, radler po našom a šli sa kúsok prejsť, kedže sme mali ešte veľa času. Zašli sme nakoniec do Burger Kingu, napraskali sa do sýta a spokojne šli na zastávku čakať autobus.
Večer sme už nič extra nepodnikli, boli sme po takej prechádzke dosť uťahaní, tak sme len zašli do Irish pubu na pivka, kedže boli pomerne drahé, dali sme si len malé na ochutnavku z troch druhov.
Odtiaľ sme šli pešo (ako inak) smerom k parku Parc de la Cuitadella. Cestou sme hľadali nejakú reštaurácu, kde by sme si dali obed. Nakoniec sme skončili v milej reštauraciíí s pomerne chutným obedom. Stál 10 eur, asi ako každé menu v Španielsku, Katalánsku.
Ked sme došli do parku boli sme ohromení krásnou a veľkolepou fontánou. Pripomínala mi oázu. Presunuli sme sa k prístavu. Kedže nás tlačil čas tak rýchlosťou blesku sme prebehli Gotickú časť a ponáhľali sa na vlak. Tam nastal problém, lebo sme nemali zakúpené lístky na vlak, tak nás turniket nechcel pustiť. Nejako sme sa aj s inými prešvihli cez to a utekali na nástupište. Nakoniec vlak asi 5 minut meškal, čiže sme to všetko stihli. Večer sme ostali na byte, boli sme KO. Teda ja určite.
Deň štvrtí sme už vlastne nič také nepodnikli. Ostali sme v Girone a prechádzali sa po hradbách, zašli na cappucino a neskôr na spoločny obed, opäť do Konigu. Počasie vyšlo aj v tento deň, bola to hotová jar. Poobede sme sa už balili a išli prenocovať k Estebanovi, domácemu.
Večera bola v Konigu, rozlúčka ugh.
Ráno sme vyrazili na stanicu, odtiaľ šli autobusom na letisko. Vzlietli sme v pohode, počasie krásne. Len kľudný. No ked sme už mali pristávať, tak nám pilot oznámil, že v Bratislave je kalamita, letisko je uzavreté. Budeme krúžiť hodinu vo vzduchu a uvidíme ako sa ukľudní počasie. Počasie sa neukľudnilo ani po vyše hodiny krúženia niekde pri Viedni, tak nám oznamil že pristaneme v Budapešti.
Do Košíc sme dorazili niečo pred 22:00 večer. Fajne lialo. Čo bol paradox, kedže v Bratislave, teda na polke Slovenska bola kalamita. Ráno sme sa tiež zobudili do maximálne zasneženého mesta.
Tak to bol výlet. Španielsko.
